 |
|
Chronológia vývoja mesta Bytča |
 |
|
| 1223 |
| pred týmto rokom patrila už prvá polovica majetku Bytče Nitrianskemu biskupstvu |
| 1234 |
| prvá písomná zmienka o Bytči (terra Bycha). Rode, Boleslav, Kračun a Mykud predali druhú polovicu svojho majetku Bytča nitrianskemu biskupovi Jakubovi za 24 hrivien striebra |
| 1250 |
| kráľ Belo IV. potvrdil darovanie zemí Bytča a Hvozdnica synom bána Filipa Štefanovi a Mikulášovi |
| 1268 |
| najstaršia písomná zmienka o Hrabovom |
| 1271 |
| Bytča sa spomína ako majetok biskupstva v Nitre |
| 1318 |
| Bytča opäť písomne potvrdená ako majetok Nitrianskeho biskupstva |
| 1332 - 1338 |
| v registroch vyberaných pápežských desiatkov sa uvádza, že bytčiansky farár Štefan platil 12 grošov |
| 1378 |
biskup Dominik predal dedičné richtárstvo v Bytči Petrovi, synovi Damiána, za 350 hrivien denárov. V listine je prvý údaj o Bytči ako meste - civitas
mesto Bytča malo udelené výsady Turčianskeho Svätého Martina
správcom bytčianskeho kostola bol Michal |
| 1391 |
| konšeli a boženíci Bytče sľúbili v mene celej komunity obce za seba i svojich potomkov, že mestečko sa bude riadiť žilinským právom (zápis v Žilinskej knihe) |
| 1392 |
| prvýkrát písomne doložené zasvätenie farského kostola v Bytči Všetkým svätým |
| 1393 - 1399 |
| richtárom Bytče sa stal Poliak Saczkowski |
| 1409 |
| najstaršími známymi dedičnými richtármi v Malej Bytči boli Jakub klerik a Ladislav |
| 1423 |
donácia pre Benjamína a Urbana na zem v Trenčianskej stolici, kde vznikli obce Beňov a Urbanov
pri predaji dedičného richtárstva vo Veľkej Kotešovej sa spomínajú obyvatelia Hliníka |
| 1438 |
| najstaršia písomná zmienka o Mikšovej |
| 1439 |
| najstaršia písomná zmienka o Hliníku |
| 1450 |
| Poliak Saczkowski predal richtárstvo v Bytči Stanislavovi Židovi z Trenčianskych Bohuslavíc |
| 1454 |
dohoda o uvoľnení Bytče medzi Pongrácom zo Sv. Mikuláša a Jánom Huňadym
prvýkrát písomne doložená obytná veža s opevnením v Bytči |
| 15. storočie, 1. polovica |
| Bytču a Bytčianske panstvo svojvoľne obsadil Pongrác zo Svätého Mikuláša |
| 15. storočie, 60. roky |
| kráľ Matej dal Bytču do zálohu žoldnierskemu kapitánovi Francovi z Hája |
| 1463 |
| Herman zo Zvířetic a Matúš zo Šternberka dobyli opevnenie ležiace pri Váhu v Hliníku |
| 1468 |
| približne v tom období prešla Bytča aj s panstvom do rúk Blažeja Podmanického |
| 1480 |
| Bytču dostal do zálohu Viliam Tetauer, žoldniersky kapitán českého pôvodu v službách Matej Korvína |
| 1484 |
prvýkrát poznáme voleného richtára Veľkej Bytče, ktorým bol Jakub Bosman
mesto Bytča vydalo svoju najstaršiu zachovanú listinu (hraničný spor medzi dedinami Hliník a Kotešová). V listine je uvedená aj kompletná 11-členná mestská rada
bytčiansky farár Beneš bol vyjednávačom v chotárnom spore medzi Hliníkom a Kotešovou |
| 1492 |
| kráľ Vladislav II. nariadil, aby Viliam Tetauer prepustil Bytču späť nitrianskemu biskupovi |
| 1494 |
| Václav Podmanický preniesol svoje vlastnícke právo na Bytču Jána Podmanického |
| 1496 |
zomrel Viliam Tetauer
Vladislav II. preniesol všetky vlastnícke práva na Bytču na nitrianskeho biskupa Antona |
| 1497 |
| Turčiansky konvent vyzval synov Viliama Tetauera, aby vrátili Bytču Václavovi Podmanickému |
| 1500 |
| kráľ Vladislav II. daroval Bytču Michalovi Imrefimu zo Serdahelu |
| 1512 |
| približne v tomto roku sa narodil František Thurzo, syn Jána VI. zvaného Krivý - zakladateľ bytčiansko-oravskej vetvy Thurzovcov |
| 1519 |
| Benedikt literát zo Svätej Mary získal donáciu na Hliník |
| 1534 |
| kráľ Ján Zápoľský potvrdil vlastníctvo mesta Bytče a hradu Hričov Podmanickovcom |
| 1539 |
| František Thurzo sa stal nitrianskym biskupom |
| 1540 |
najstaršia písomná zmienka o Pšurnoviciach
Bytča uvedená v daňových súpisoch ako súčasť Hričovského hradu |
| 1541 |
| Ferdinand I. daroval Bytču s opusteným a vypáleným zámkom Gašparovi Dominithovi |
| 1547 |
| Ján Imrefi prepustil polovičku majetku Hričov a zámku v Bytči, ktorý okupoval Rafael Podmanický, Bartolomejovi Horváthovi |
| 1549 |
| Ferdinand I. odsúdil na stratu hlavy Rafaela Podmanického, ktorý násilne okupoval Bytču |
| 1555 |
| Bytča sa uvádza ako súčasť Hričovského hradu |
| 1556 |
zomrel Mikuláš Kostka
Ján Imrefi prepustil Hričov a Bytču s ostatnými náležitosťami Rafaelovi Podmanickému za 4500 zlatých |
| 1558 |
| po smrti Rafaela Podmanického prešla Bytča a Hričovské panstvo na kráľovskú komoru |
| 1560 |
| najstarší zachovaný odtlačok mestského pečatidla |
| 1561 |
| zomrela Barbara Kostková, prvá manželka Františka Thurzu |
| 1562 |
| František Thurzo sa oženil s Katarínou Zrínskou |
| 1563 |
paňou na Bytči a Hričove bola Anna Likarka, vdova Gašpara Horvátha
František Thurzo získal hrad Hričov a značne poškodený starý zámok v Bytči, ku ktorému patrilo panstvo a mestečko, za 10 000 zlatých |
| 1567 |
| na Lietavskom hrade sa narodil Juraj Thurzo |
| 1571 - 1574 |
| pod vedením Jána Kiliana postavili v Bytči na mieste pôvodného starého objektu nový zámok |
| 1574 |
| František Thurzo zomrel na Lietavskom hrade |
| 1575 |
| donácia Kataríny Zrínskej pre Jána Kiliana, ktorý za zásluhy o vystavenie Bytčianskeho zámku dostal dve celé usadlosti v Pšurnoviciach a Hornom Hričove |
| 1576 |
| sobáš Kataríny Zrínskej a Imricha Forgáča |
| 1585 |
zomrela Katarína Zrínska
prvý sobáš Juraja Thurzu so Žofiou Forgáčovou |
| 1590 |
| prestavba farského kostola na námestí v Bytči |
| 1592 |
druhý sobáš Juraja Thurzu s Alžbetou Coborovou
najstarší zachovaný urbár Bytčianskeho panstva |
| 1598 |
| v Bytči sa narodil Imrich Thurzo, jediný syn Juraja Thurzu |
| 1601 |
| stavba Svadobného paláca v Bytči |
| 1605 |
| Bytču plienili a podpálili hajduci pod vedením Bieleho Steča |
| 1609 |
| Juraj Thurzo zvolený za uhorského palatína |
| 1611 |
| v Bytči sa konal súd nad pomocníkmi Alžbety Báthoryovej |
| 1612 |
| sobáš Barbory Thurzovej a Krištofa Erdöyho |
| 1614 |
| cechový štatút mäsiarov. Udelil im ho Juraj Thurzo ako zemepán a palatín. Ide dokázateľne o najstarší cech v Bytči |
| 1615 |
| Imrich Thurzo začal študovať na univerzite vo Wittenbergu. V tom istom roku bol zvolený za rektora univerzity |
| 1616 |
udelenie cechového štatútu krajčírom v Bytči palatínom Jurajom Thurzom
v Bytči zomrel palatín Juraj Thurzo |
| 1618 |
| sobáš Imricha Thurzu s Kristínou Ňáriovou v Kráľovskom Chlmci |
| 1621 |
| v Mikulove zomrel Imrich Thurzo |
| 1624 |
| sobáš Mikuláša Esterháziho s Kristínou Ňáriovou, vdovou po Imrichovi Thurzovi, v Sučanoch |
| 1625 |
| voľba Mikuláša Esterháziho, majiteľa Bytče, za palatína na sneme v Šoprone |
| 1626 |
| v Bytči pracovali tri mlyny, jeden nad mestom, druhý niže rybníka a tretí na Váhu |
| 1627 - 1632 |
| posledným rektorom bytčianskeho evanjelického gymnázia bol Eliáš Ladiver starší |
| 1628 |
| prvým katolíckym farárom v Bytči po potlačení reformácie sa stal ostrihomský kanonik Eduard Valerianus |
| 1629 |
| Mikuláš Esterházi prevzal od Ferdinanda II. listinu na Bytču a celé panstvo |
| 1630 |
palatín Mikuláš Esterházi dal vytesať z kameňa studňu na zámockom nádvorí
na Veľkú noc prestúpili zemania z Hliníka a niektorých obcí v okolí k protestantom |
| 1635 |
| narodil sa Pavol Esterházi, syn palatína Mikuláša |
| 1637 |
| Mikuláš Esterházi udeľuje cechový štatút kováčom a zámočníkom |
| 1638 |
| posledná správa o chýrnom evanjelickom gymnáziu v Bytči |
| 1641 |
úmrtie Kristíny Ňáriovej, druhej manželky palatína Mikuláša Esterháziho
Mikuláš Esterházi prenajíma Bytču s panstvom Imrichovi Balašovi a Barbare Ostrošičovej |
| 1645 |
| úmrtie palatína Mikuláša Esterháziho, majiteľa Bytče |
| 1647 |
| vyhorel Svadobný palác v Bytči |
| 1649 |
Ladislav Esterházi dal do zálohu Gabrielovi Ilešházimu Bytču so zámkom a panstvom za 110-tisíc zlatých
Gabriel Ilešházi prenajal mesto Bytču jezuitom za 11-tisíc zlatých |
| 1656 |
| udelenie cechového štatútu bytčianskym čižmárom |
| 1659 |
| listina Leopolda I., ktorá zabezpečovala mestu právo na štyri výročné jarmoky a týždenné trhy |
| 1660 |
| druhá najstaršia pečať na liste mesta Bytče |
| 1668 |
| Juraj Esterházi udeľuje cechový štatút kožušníkom (kušnierom) |
| 1671 |
| z hliníckej protestantskej fary vyhnali farára Augustína Eliáša |
| 1673 |
| v Bytči pracovalo 93 remeselníckych dielní a žilo tu 10 kupcov |
| 1675 |
| udelenie cechového štatútu bytčianskym hrnčiarom |
| 1681 |
| Pavol Esterházi, vlastník Bytče, syn Mikuláša, sa stal palatínom |
| 1687 |
| Pavol Esterházi sa stal kniežaťom |
| 1690 |
| udelenie cechového štatútu bytčianskym debnárom |
| 1692 |
| Pavol Esterházi udelil cechový štatút ševcom |
| 1694 |
| použitie novej nedatovanej pečate mesta Bytče |
| 1696 |
| oprava pôvodne gotického farského kostola v Bytči |
| 1708 |
| obsadenie Bytče nemeckým cisárskym vojskom. V oddiele dislokovanom v zámku slúžil Juraj Jánošík |
| 1708 - 1710 |
| epidémia moru v Bytči |
| 1710 |
| dočasným zemepánom Bytče sa stal Juraj Beréni a jeho manželka Eva Ujfalušiová |
| 1712 - 1720 |
| renovácia renesančného kaštieľa a ostatných zámockých objektov |
| 1718 |
| stolári dostali kráľovský cechový štatút od Karola VI. v slovenskom jazyku |
| 1720 |
prvá písomná zmienka o soche sv. Jána Nepomuckého situovanej na zámockom nádvorí vpravo pred padacím mostom
prvá písomná zmienka o madone na zámockej veži. Obraz Bolestnej Panny Márie bol vyrytý na priečelí veže vo výške piateho poschodia
vznikli nástenné maľby na nádvorí renesančného kaštieľa |
| 1727 |
| v Bytči bývali dve židovské rodiny |
| 1728 |
| škola v Bytči mala vyššiu organizovanosť, vyučovala sa aj vetná skladba |
| 1730 |
| stavba sochy sv. Jána Nepomuckého na námestí |
| 1744 |
| stavba nového mestského chudobinca |
| 1745 |
| výstavba nového oltára Panny Márie vo farskom kostole na náklady vtedajšieho farára M. Hudeka |
| 1749 |
| bytčiansky žid Levko bol jedným zo zástupcov židovského obyvateľstva v celej Trenčianskej stolici |
| 1761 |
| požiar v Bytči, pri ktorom vyhorel kostol a časť mesta |
| 1766 |
| pohreb Mikuláša Lukáčiho, ktorý zomrel vo veku 112 rokov. Bol to pravdepodobne najstarší obyvateľ v celých dejinách Bytče |
| 1767 |
| výstavba novej fary v Bytči |
| 1774 |
| zriadenie židovskej školy a modlitebne v Bytči v prenajatom panskom dome |
| 1776 |
| použitie novej nedatovanej pečate mesta Bytče |
| 1787 |
| dokončenie výstavby veže pri farskom kostole zásluhou Esterháziovcov |
| 1788 |
| oprava školskej budovy v Bytči, ktorá pochádzala ešte z thurzovských čias |
| 1795 |
| dohoda medzi Bytčianskym panstvom a židovskou obcou o výstavbe kúpeľa |
| 1796 |
prenesenie sídla pobočky Slovenského učeného tovarišstva z Veľkého Rovného do Bytče
výstavba sochy Panny Márie v Hrnčiarskej ulici (dnes na začiatku sídliska) |
| 1801 |
| prvý raz písomne doložená murovaná synagóga pri pivovare |
| 1816 |
| výstavba nového židovského cintorína v lokalite Záhumnie |
| 1817 |
| nové zastrešenie Kostola sv. Barbory na cintoríne |
| 1818 |
| zreštaurovanie Kaplnky Panny Márie pri prameni v lokalite Podkľutec |
| 1819 |
| zákaz búrania a stavania nových budov v Bytči bez predchádzajúceho súhlasu panského úradníka |
| 1822 |
| na základe rozhodnutia Trenčianskej stolice synagógu v Bytči mohli navštevovať aj židia z Hliníka a Kotešovej |
| 1827 |
| otvorenie prvej kaviarne s biliardom v meste |
| 1828 |
Karol Maršovský založil Mikšovú púchovskému obchodníkovi Františkovi Schwertnerovi za 20 000 zlatých
v Bytči boli dve triviálne školy, chlapčenská a dievčenská
v Bytči bývalo 52 židovských rodín |
| 1831 |
| Bytču zasiahla v letných mesiacoch cholera. Zomrelo okolo 200 ľudí, v Hliníku 45 a v Malej Bytči 19 ľudí |
| 1836 |
| lekár Dr. Jozef Beloň z Bytče napísal vedeckú prácu De struma (O hrvole) |
| 1845 |
| výstavba druhej Kaplnky Panny Márie v lokalite Podkľutec zásluhou farára Štefana Tvrdého |
| 1846 |
| v Hliníku sa uskutočnila komasácia a segregácia chotára medzi zemanmi a slobodníkmi |
| 1848 |
slávnosť novej slobody v Bytči v súvislosti so zrušením poddanstva a posviacka zástav národnej gardy
chotár Bytče sa rozkladal na ploche 2670 katastrálnych jutár, z čoho bolo 1494 jutár oráčin, 72 jutár lúk, 351 jutár pasienkov, 634 jutár lesov a 118 jutár neplodnej pôdy |
| 1849 |
| mesto zasiahla nová vlna cholery, zomrelo 149 osôb |
| 1850 |
| vznik pobočky pošty |
| 1857 |
zriadenie poštového úradu
začiatok komasačných prác |
| 1858 |
| zemetrasenie v Bytči |
| 1861 |
| obnovenie činnosti obecnej samosprávy |
| 1868 |
Leopold Popper kúpil Bytčianske panstvo
vznik prvej parnej píly Leopolda Poppera
stavba budovy židovskej školy |
| 1873 |
| uzavretie zmluvy medzi Bytčou a Popperom o deľbe pozemkov |
| 1875 |
zákaz činnosti Matice slovenskej
vznik Dobrovoľného hasičského spolku |
| 1876 |
| Bytčiansky čitateľský krúžok predložil stanovy na schválenie |
| 1878 |
Juraj Reitter založil továreň na výrobu zápaliek
založenie reálnej školy |
| 1879 |
| vznik Ženského filantropického podporného spolku a Bytčianskeho ženského spolku |
| 1881 |
bol vysvätený nový r. k. cintorín v Hliníku
stavba budovy rímskokatolíckej školy |
| 1883 |
| vybudovanie železnice pri Bytči |
| 1884 |
| vydláždenie námestia |
| 1885 |
| bytčianski remeselníci, živnostníci a obchodníci vstúpili do Priemyselného zboru v Bytči |
| 1888 |
zriadenie pobočky Tatra banky
založenie dievčenskej meštianskej školy |
| 1894 |
| vznik prvej materskej školy |
| 1898 |
| pripojenie Beňova k Mikšovej |
| 1899 |
| urbariát získal vlastníctvo lesov a pasienkov |
| 1904 |
vybudovanie mosta cez Váh
veľký požiar a povodeň
ochotníci Dobrovoľného hasičského spolku uviedli divadelnú hru Strídža spod hája |
| 1906 |
vznik Považského kovopriemyslu Morgenstern a Kohn
vznik Židovského dobročinného spolku |
| 1907 |
| pripojenie Mikšovej k Malej Bytči |
| 1909 |
| Bytčiansky športový spolok predložil stanovy na schválenie |
| 1912 |
sfaltovanie ciest a chodníkov
postavenie budovy obecnej školy |
| 1914 |
| začiatok činnosti parnej píly Ľudovíta Holzmanna |
| 1918 |
| bytčianski dobrovoľníci bojovali v bitke pri Kotešovej |
| 1919 |
Bytčania sa zúčastnili bojov proti maďarským boľševikom
vznik parnej píly F. Adamíka
vznik Telovýchovnej jednoty Sokol
vznik Miestnej jednoty Československej obce legionárskej
vznik Slovenského katolíckeho kruhu |
| 1920 |
vznik Orolskej jednoty
vznik spolku Ahavat Zion
vznik Miestneho spolku ČSČK |
| 1921 |
vznik Klubu československých turistov
ochotníci Sokola uviedli divadelnú hru Jánošík
stavba budovy Tatra banky |
| 1922 |
začiatok elektrifikácie Bytče
vznik Detskej sociálno-zdravotnej stanice |
| 1923 |
| vznik Slovenského spevokolu |
| 1924 |
| vznik Okresnej hasičskej jednoty |
| 1925 |
| vznik Okresného živnostenského spoločenstva |
| 1926 |
| prvý autobus na železničnú stanicu |
| 1928 |
stavba meštianskej školy
vznik pobočky Slovenskej ovocinárskej spoločnosti
vznik Živeny |
| 1929 |
| vznik Okresnej starostlivosti o mládež |
| 1930 |
stavba telocvične a kina Sokol
pamätná tabuľa Jurajovi Adamíkovi
vznik Katolíckej jednoty |
| 1931 |
| stavba budovy Katolíckeho kultúrneho domu |
| 1933 |
| stavba plavárne |
| 1934 |
začiatok stavby okresného úradu
dláždenie a kanalizácia námestia
vznik Robotníckej telocvičnej jednoty |
| 1935 |
| založenie továrne na športové náradie - firma Kalaš |
| 1938 |
| vznik Loveckého ochranného spolku |
1939 |
prestavba rímskokatolíckeho kostola a rekonštrukcia námestia
stavba budovy Roľníckej vzájomnej pokladnice |
1940 |
stavba štadióna na Sihoti
stavba mlyna - Baláž |
| 1941 |
stavba továrne na bielizeň - Křenek
začiatok formovania protifašistického odboja v meste |
| 1942 |
prvá etapa odchodu židov z mesta do koncentračných táborov
začiatok stavby novej fary
stavba továrne na kefy - Marčiš |
| 1943 |
| vznik Združenia katolíckej mládeže |
| 1944 |
bojové akcie povstalcov SNP v meste a na okolí
stavba hasičského domu
začiatok stavby nového mosta, zničený 30. apríla 1945
druhá etapa odvlečenia židov z mesta do koncentračných táborov |
| 1945 |
bombardovanie mesta
oslobodenie mesta I. čsl. armádnym zborom
vznik miestneho národného výboru
dokončenie stavby obecného domu |
| 1946 |
pripojenie Hliníka nad Váhom a Malej Bytče k Veľkej Bytči - vznik obce Bytča
ustanovenie nového MNV na základe májových volieb |
| 1947 |
stavba mosta cez Váh
znárodnenie firmy Kov a jej prechod pod Považské strojárne
znárodnenie firmy Křenek |
| 1948 |
| rozpustenie MNV a ustanovenie dočasnej správnej komisie |
| 1949 |
| vznik jednotného roľníckeho družstva |
| 1950 |
opätovný vznik MNV
prechod drevárskych podnikov pod Drevoúniu a Drevoindustriu Žilina |
| 1953 |
| vznik jedenásťročnej strednej školy |
| 1955 |
vznik drevárskeho závodu Súľov Bytča
začiatok činnosti štátneho archívu |
| 1962 |
| budovanie umelého koryta Petrovičky a stavba elektrárne Mikšová |
| 1965 |
| začlenenie Kinexu pod ZVL Považská Bystrica |
| 1971 |
| pripojenie obcí Hrabové, Hlboké n. V. a Pšurnovice k Bytči |
| 1972 |
| prví obyvatelia sa začali sťahovať na Sídlisko 9. mája |
| 1974 |
| úprava koryta Petrovičky v meste |
| 1975 |
| budovanie autobusového nástupišťa |
| 1977 |
dokončenie výstavby Sídliska 9. mája
postavenie domu obuvi |
| 1978 |
postavenie domu smútku
oslavy 600. výročia udelenia mestských privilégií |
| 1979 |
| začiatok stavieb na futbalovom štadióne |
| 1980 |
dokončenie stavby pošty
dokončenie stavby spoločenského pavilónu na sídlisku |
| 1985 |
| rekonštrukcia križovatky pri cintoríne |
| 1987 |
| prístavba gymnázia |
| 1988 |
| začiatok stavby sídliska Úvažie |
| 1990 |
prvé voľby do mestského úradu a voľby primátora
odovzdanie sídliska Úvažie do užívania |
| 1992 |
vznik a. s. Kinex
privatizácia pivovaru spoločnosťou KK Company |
| 1993 |
odovzdanie domu smútku v Malej Bytči
začiatok rekonštrukcie budovy okresného úradu |
| 1994 |
dokončenie stavby VÚB
vznik a. s. Makyta, závod Bytča |
| 1995 |
| stavba pešej zóny |
| 1996 |
vysviacka doma obradov v Hrabovom
zriadenie okresu Bytča |
| 1998 |
dostavba bytov na sídlisku Úvažie
osamostatnenie sa obce Hlboké nad Váhom |
| 2001 |
vysviacka kostola v Pšurnoviciach
vznik s. r. o. Pivovar Popper
rekonštrukcia mosta cez Váh
stavba sociálnych bytov |
| 2002 |
| XIX. Dni filatelie Slovenska |
